32. nedeľa v cezročnom období

Meditacia lectio divina - 12. novembra 2017

Evanjelium: Mt 25, 1-13
1Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: N ebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. 3Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. 5Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. 6O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!« 7Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. 8Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.« 9Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!« 10No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!« 12Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.« 13Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

 

O čo prosím?
O milosť neustálej pripravenosti na príchod Ježiša.

  • Uvedomím si, že môj život neustále speje k večnosti. Bude to buď večné prebývanie s Ježišom – Ženíchom alebo večné odvrhnutie. Jasne to potvrdzuje osud panien z podobenstva (verše 10-13).
  • Pamätám na to, že moja angažovanosť v každodenných záležitostiach, povinnostiach môjho stavu, povolania, majú relatívnu, prechodnú hodnotu? Dokážem sa pozerať na môj život z pohľadu večnosti? Vyskúšam tak urobiť hneď teraz. Aké pocity sa vo mne ozývajú?
  • „O polnoci sa strhol krik“ (verš 6). Hlboká noc je symbolom najmenej očakávanej hodiny. Keď všetci zmorení únavou zaspali, prišiel Pán. Moje konečné stretnutie s Pánom je nepredvídateľné. Nastane vo chvíli mojej smrti alebo na konci sveta.
  • Nestačí vedieť, že Pán príde. Samotné poznanie bez životnej snahy a úsilia je zbytočné ako lampa bez oleja. Mobilizuje ma myšlienka na konečné stretnutie s Pánom k duchovnému úsiliu o seba? V čom sa prejavuje moje úsilie a bdelosť?
  • Môj život je ako lampa. Bude horieť iba vtedy, keď sa budem o ňu starať prostredníctvom hlbokého duchovného života. Nikto mi nemôže dať a ani „požičať“ túto čnosť (verše 8-9). Musím sa o ňu osobne pousilovať.
  • Uvedomím si, že moje duchovné bohatstvo alebo prázdnota sa ukážu v plnej sile, keď príde Pán. Je to iba otázka času.
  • Sadnem si k nohám Ženícha a budem Ho prosiť o milosť pripravenosti na stretnutie s Ním. Budem nosiť Jeho pohľad vo svojom srdci  a opakovať: „Nauč ma neustále Ťa vyzerať!“.
Uvedomím že Ježiš na mňa každý deň hľadí s láskou. Vidí každú moju prácu, pozná každý záchvev môjho srdca a nič neunikne Jeho pozornosti.
„A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.“ (verš 1). Budem hľadieť na učeníkov, ktorý sa k Nemu približujú. Ako často prichádzam k Ježišovi? Je vo mne prítomná túžba po Ňom, po Jeho prítomnosti?
„Vtedy otvoril svoje ústa...“ Uvedomím si, že Ježiš ma každodenne osobne učí: v Liturgii Slova, v Eucharistii, v modlitbe breviára, v katechéze... Viem si spomenúť na slovo, ktoré ma v poslednom čase najviac zasiahlo? Aké to bolo slovo?
„Blahoslavení...“ Stanem si doprostred zástupu, ktorý sa zhromaždil na hore. Uvidím Ježiša, ktorý hľadí na mňa. Pozorne a pomaly si prečítam každé z blahoslavenstiev (verše 3-11). Ktoré sa najviac dotýka súčasnej situácie môjho života?
Ježiš vidí stav môjho ducha a moju súčasnú životnú situáciu. Dokážem ju prijať ako Jeho požehnanie? Verím, že Ježiš ma aj v túto chvíľu požehnáva, že túži po mojom šťastí?
„Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi“ (verš 12a). Ježiš mi pripomína, že cieľom môjho života je nebo.
V záverečnej modlitbe poprosím Ježiša o vnútornú schopnosť predkladať Mu všetko, čo prežívam v každodennom živote. Odovzdám Ježišovi môj deň a budem opakovať: „Verím, že ma požehnávaš!“.
 
stat4u