21. nedeľa v období cez rok |
Meditacia lectio divina - 22. augusta 2010
Evanjelium: Lk 13, 22-30 22Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. 23Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: 24„Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. 25Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!« 26Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.« 27Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!« 28Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. 29A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
O čo prosím? O autentickosť a pokoru v každodennom prežívaní viery.
- Budem hľadieť na Ježiša, ktorý putuje po mestách a dedinách. Je na ceste do Jeruzalema (verš 22). Vedome a rozhodne putuje k miestu svojho umučenia. Je si istý svojim povolaním a dôsledne ho napĺňa.
- „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ (verš 23). Ako často sa zamýšľam nad poslednými pravdami: posledným súdom, nebom a peklom? Poprosím o milosť hlbokého prežitia týchto právd. Budem sa snažiť pristaviť sa pri každej z nich. Aké pocity sa vo mne prebúdzajú, keď nad nimi rozjímam? Poviem o nich Ježišovi.
- Ježiš mi pripomína, že ak chcem kráčať za Ním, musím sa rozhodnúť pre úsilie „vstupovania cez tesnú bránu“ (verš 24). V čom som náročný a v čom podlieham priemernosti a vlažnosti?
- Všimnem si, že Ježiš zdôrazňuje hodnotu „posledných“, „neznámych“, „prichádzajúcich z ďaleka“ (verš 29). On pozná každého do hĺbky. Nepozerá na to, čo je navonok, nevšíma si slová a vonkajšie postoje, ale srdce. Tichosť a pokora sú znamením veľkosti srdca.
- Čo môžem povedať o postojoch tichosti a pokory v mojom živote? Nezdôrazňujem príliš význam svojej osoby, nebojujem o „prvé miesta“? Prelína sa moje vyznanie viery, rozprávanie o Ježišovi, priznávanie sa k Nemu so životom a stavom môjho srdca?
|