25. nedeľa v období cez rok

Meditacia lectio divina - 19. septembra 2010

Evanjelium: Lk 16, 1-13
1Učeníkom povedal: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. 2Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.« 3Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.« 5Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?« 6On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.« 7Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.« 8A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
9Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?
13Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“.


spO čo prosím?
O srdce trpezlivé v práci na sebe a verné Bohu v malých veciach.

  • Pozorne si vypočujem Ježišove podobenstvo (verše 1-8). Predstavím si, že je to podobenstvo o mojom živote a povolaní. Boháčom je Boh, ja som správca. Boh mi zveril „majetok“ (život, povolanie, schopnosti...), aby som ho spravoval. Nie sú teda mojím majetkom.
  • Pokúsim sa uvedomiť si a vymenovať pred Ježišom najvzácnejšie dary, ktoré som od Neho dostal. Za čo by som mu chcel osobitne poďakovať? Čo môžem povedať Ježišovi o využívaní „majetku“, talentov, ktoré som dostal?  Rozmnožujem ich, alebo márnim?
  • Najväčším „majetkom“, ktorý mám od Boha na zemi, je život a moje povolanie. Boh chce, aby majetok, ktorý sme dostali, bol príležitosťou, aby sme sa delili o seba samých. Čo môžem povedať o čnosti obetavosti a obetovania sa v mojom živote? Som altruistom?
  • Ježiš mi pripomína dôležitý princíp skutočného vzrastania. Iba vtedy, keď dokážem byť verný v malom, budem verný vo veľkých veciach (verš 10). Čakanie na veľké príležitosti pre obetovanie sa a súčasné zanedbávanie malých každodenných povinností je životom v ilúzii. Čo môžem povedať o mojom všednom dni? Som verný v malých veciach?
  • Ježiš ma vystríha pred životom, v ktorom neuskutočním jasnú voľbu (verš 13). Naozaj som si v mojom živote zvolil Ježiša? „Nekúskujem“ svoj život: trocha pre Ježiša, trocha pre seba?
  • Obrátim sa na Ježiša s úprimnou prosbou, aby mi pomohol úplne k Nemu priľnúť a rozhodovať sa pre Neho každý deň vernosťou v malých veciach. Budem sa k Nemu obracať strelnou modlitbou: „Ježišu, nauč ma vernosti v tom, čo je malé a obyčajné“.
 
stat4u