Meditacia lectio divina - 3. oktobra 2010

Evanjelium: Lk 17, 5-10
⁵Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ ⁶Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.
⁷Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«? ⁸Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«? ⁹Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? ¹⁰Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“

O čo prosím?
O milosť hlbokého poznania môjho postoja viery v každodennom živote.

• Predstavím si obraz apoštolov, ktorí sa zhovárajú s Ježišom. Postavím sa doprostred nich. Započúvam sa do ich srdečného rozhovoru s Ježišom. Pokúsim sa začuť prosbu, s ktorou sa obracajú na Ježiša: „Daj nám väčšiu vieru“ (verš 5).
• Vďaka daru viery a povolania som blízko k Ježišovi, podobne ako apoštoli. Modlím sa podobne ako oni z hĺbky srdca o rozmnoženie mojej viery?
• Ježiš používa príklad „poslušnej moruše“ (verš 6), ktorým mi ukazuje, ako veľa môže urobiť človek, keď sa riadi silnou vierou. Aký význam má pre mňa každodenná viera?
• Pripomeniem si situáciu najväčších skúšok, ktoré som prežil v mojom doterajšom živote. Posilnila sa v nich moja viera, alebo naopak, zoslabla? Čo môžem povedať Ježišovi o mojej dôvere v Neho?
• Ježiš používa príklad „o pokorných sluhoch“ (verš 7-9). Pripomína mi, že autentická viera sa prejavuje v postoji pokornej služby a poslušnosti. Viera bez skutkov je mŕtva.
• Prebúdza vo mne prežívanie viery vo všednom dni túžbu slúžiť? Čo môžem povedať o mojom postoji služby v rodine či spoločenstve, v ktorom žijem? Je vo mne prítomná štedrosť a bezvýhradnosť? Je moja služba iným tichá a nezištná?
• V úprimnom rozhovore s Ježišom Ho poprosím, aby upevnil moju vieru najmä v čase ťažkých skúšok. Poprosím Ježiša, aby ma naučil postoju služby a skromnosti, najmä voči tým, s ktorými stále žijem. Budem horlivo opakovať prosbu: „Rozmnož moju vieru“.