6. nedeľa v období cez rok |
Meditacia lectio divina - 14. februara 2010
Evanjelium: Lk 6, 17.20-26 17Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. 20On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. 21Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať. 22Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka. 23Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom. 24Beda vám - Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu! 25Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať! 26Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!” |
O čo prosím? O hlbokú skúsenosť pravdy, že Ježiš ma požehnáva.
- Predstavím si opísanú scénu: ľudí chudobných, hladných, plačúcich, odmietaných, ktorí z ďaleka prichádzajú k Ježišovi. Budem sa snažiť pripojiť k tomuto zástupu a prísť k Nemu so svojimi biedami, vnútornými zraneniami a utrpeniami. Pokúsim sa všetko Mu to odovzdať. Budem počúvať Jeho slová.
- Aké pocity sa vo mne ozývajú, keď Ježiš vyslovuje blahoslavenstvá (verše 20-23)? Úprimne vyznám svoje pocity: pozitívne i negatívne. Čo dokážem akceptovať a s čím sa neviem zmieriť?
- Budem úpenlivo prosiť Ježiša, aby mi pomohol akceptovať moje trápenia, malosť a obmedzenosť. Odovzdám mu najmä tú slabosť, s ktorou najviac bojujem. Poprosím ho, aby mi dal hlboko pocítiť radosť a šťastie z Jeho prítomnosti v mojom krehkom živote.
- Ktoré „beda“ prináša do môjho srdca najviac nepokoja (verše 24-26)? Čo je v mojom živote najväčšou nevernosťou voči Ježišovi? Úprimne mu porozprávam o mojich krízach, zradách, odchodoch.
- Pokľaknem k Ježišových nohách a poprosím Ho, aby ma očistil od nezriadených túžob a upriamil všetky moje zámery, rozhodnutia a činy ku svojej službe a chvále.
- Lepšie si všimnem každé prežehnanie, pri ktorom sa budem značiť znakom kríža. Uvedomím si, že je v ňom ukrytá moja modlitba o Jeho požehnanie a záchranu pred každým "beda", ktoré na mňa číha.
|