1. januára
Lk 2, 16-21
O čo prosím?
O milosť vidieť každodenné udalosti „očami“ Boha.

• Pripojím sa k pastierom – jednoduchým ľuďom, ktorí utekajú do Betlehema uzrieť, čo sa tam stalo (verš 16). Uvidím ich pohnuté tváre. Započúvam sa do ich rozhovorov. Emócie, ktoré ich sprevádzajú, svedčia o hlbokom zážitku.
• Čo môžem povedať o mojom prežívaní oktávy Narodenia Pána, ktorá sa chýli ku koncu? Aké zážitky ma sprevádzali v týchto dňoch? Ako vyzerala v týchto dňoch moja modlitba Božím Slovom? Aké Slovo o Ježišovom narodení ma najviac oslovilo?
• Vyberiem sa s pastiermi k Márii, Jozefovi a Nemluvniatku, ktoré leží v jasliach. Vojdem k nim. Budem kontemplovať ich tváre, ich vnútorný pokoj a lásku. Uvedomím si, že to všetko sa deje v neľudských životných podmienkach.
• Boh v maštali, obkolesený jednoduchými ľuďmi (verše 16-17). Chcem byť Nemluvniatkom. Jeho najväčšie spasiteľné diela, od jaslí až po kríž, sa uskutočňujú v tichosti, v úbohých podmienkach a medzi ľuďmi prostého srdca.
• Pripomeniem si miesta v mojom živote, ktoré sa mi zdajú najúbohejšie. Uvedomím si, že Ježiš sa chce na týchto miestach narodiť pre mňa – všade tam, kde vidím najväčšiu núdzu svojho života.
• Spomeniem si na obyčajných, tichých ľudí, ktorí ma „navštevujú“ v každodennosti. Kto najväčšmi sprítomňuje v mojom živote narodeného Ježiša, tichosť a jemnosť Márie, dobrotu Jozefa?
• Priblížim sa a pritúlim k Márii (verš 19). Poprosím Ju, aby mi dovolila zúčastniť sa na zážitkoch Jej srdca. Budem sa s ňou zhovárať o tom, čo prežívala v maštali. Budem ju prosiť slovami: "Vypros mi jednoduché srdce, otvorené na Slovo Boha".