Lk 2, 41-52 O čo prosím? O dôverujúce srdce odovzdané Ježišovmu Slovu.
- Budem kontemplovať dvanásťročného Ježiša, ktorý s Máriou a Jozefom putuje do Jeruzalema. Pozriem sa na ich tváre unavené putovaním. Budem počúvať ich spoločné rozhovory (verše 41-42).
- Pouvažujem o Ježišovej prítomnosti v živote mojej rodiny, mojej komunity. Zhovárame sa s Ježišom v spoločnej modlitbe? Ako často? Vnímame Ho v našich rodinných záležitostiach a zhovárame sa o Ňom? Čo nás spája v spoločnom živote a čo nám v ňom prekáža?
- Vrátim sa k scéne z Evanjelia a pripojím sa celým srdcom k dráme Márie a Jozefa? (verše 43-45). Budem pozorovať, ako hľadajú Ježiša. Všimnem si ich pohnutie a vytrvalosť, s ktorou Ho hľadajú. Pozhováram sa s Máriou o jej pocitoch, ktoré ju vtedy sprevádzali.
- Ako sa správam vtedy, keď strácam Ježiša v mojom živote? Som teraz blízko Neho alebo ďaleko? Je vo mne "až bolestná túžba“ po Ježišovi?
- Budem kontemplovať radosť Márie a Jozefa, ktorí nachádzajú Ježiša (verše 46-48). Poprosím o taký stav srdca, ktorý bude sprevádzaný stálou túžbou hľadať Ježiša a radosťou z každodenného nachádzania Ho.
- Hoci našli Ježiša, nebolo pre nich všetko jasné a pochopiteľné (verše 49-50). Je potrebné aby som tak ako Mária vo svojom srdci uchovával všetky udalosti každodennosti a čakal na svetlo a milosť pochopiť Božie plány (verš 51).
- V srdečnom rozhovore sa obrátim na Máriu a Jozefa, aby mi vyprosili postoj pokornej a dôvery plnej odovzdanosti Ježišovi. V srdci si uchovám modlitbu: „Mária, Jozef, pomôžte mi vytrvať pri Ježišovi“.
|