| Životopis O. Františka z Kríža Jordana |
|
Už počas štúdií sa v ňom prebudila túžba po založení spoločenstva, ktorého cieľom by bolo chrániť i rozširovať katolícku vieru. Po kňazskej vysviacke sa ale kvôli antikatolíckym zákonom „kulturkampf-u" nemohol venovať pastoračnej činnosti v Nemecku. Preto odcestoval do Ríma, aby sa tam venoval štúdiu orientálnych jazykov. Vybral sa aj na Blízky východ s cieľom zdokonalenia sa v týchto jazykoch. Putujúc po Svätej zemi, strávil mnoho času v súkromných modlitbách a meditáciách. Po návrate do Ríma (v auguste roku 1880) získal súhlas i požehnanie Svätého otca Leva XIII. k založeniu trojstupňovej Apoštolskej vyučovacej spoločnosti. Prvý jej stupeň vznikol oficiálne 8. decembra 1881. Plány otca Jordana sa rozvíjali ďalej, aby sa definitívne naplnili v Spoločnosti Božského Spasiteľa (rehoľa pre mužov) a Kongregácie sestier Božského Spasiteľa (rehoľa pre ženy). Celý svoj ďalší život sa venoval rozvoju tohto diela. Osobne založil mnoho spoločenstiev a domovov Salvatoriánov v Európe aj v Južnej a Severnej Amerike. Dal tiež svoj súhlas Salvatoriánom k misijnej práci v Assame v Indii. Jeho spoločnosť od začiatku mala vo svojej charizme vlastnosť univerzalizmu, preto vždy túžila hlásať Spasiteľa všetkými prostriedkami, avšak inšpirovanými len Božou láskou, aby Ježiš Kristus bol poznaný a milovaný všetkými ľuďmi na svete. Otec František veľmi dôveroval Božej ochrane. Môžeme sa o tom presvedčiť pri čítaní jeho Duchovného denníka. Po vypuknutí I. svetovej vojny bol Jordan prinútený opustiť Rím a usadiť sa vo Fribourgu vo Švajčiarsku, kde prežil posledné roky svojho života. Zomrel 8. septembra 1918 v Tafers. Proces jeho beatifikácie sa začal v roku 1943. Hrob zakladateľaV Generálnom dome Salvatoriánov v Ríme sa v kaplnke na prvom poschodí nachádza sarkofág s telesnými pozostatkami zakladateľa Salvatoriánov, Božieho služobníka otca Františka z Kríža Jordana. Otec František z Kríža Jordan zomrel na sviatok Narodenia preblahoslavenej Panny Márie 8. septembra roku 1918 v Tafers vo Švajčiarsku.
Hrobu otca Františka je venovaná veľká úcta, a to nielen od jeho duchovných synov a dcér, ale aj od ľudí z celého sveta, medzi ktorými Salvatoriáni a Salvatoriánky pôsobia. Dňa 19. marca roku 1999 sa pri hrobe zakladateľa Salvatoriánov modlil Svätý Otec Ján Pavol II. V roku 2002 boli v kaplnke vedľa sarkofágu otca Františka umiestnené relikvie prvej blahoslavenej Salvatoriánky, duchovnej dcéry otca Jordana, blahoslavenej Márie od Apoštolov – Terézie von Wűllenweber, spoluzakladateľky rehole sestier Salvatoriánok. Pri hrobe na mramorovom pilieri je umiestnená bronzová busta služobníka Božieho otca Jordana z dielne ruského sochára Nikolaja Kirilova. Oproti vstupu do kaplnky sa nachádza umelecké dielo profesora Ferdinanda Seebeckého - bronzový basreliéf zobrazujúci scénu poslednej večere a Ježišovej veľkňazskej modlitby. Okolo obrazu je vidno slová, ktoré boli inšpiráciou pre otca Jordana pri založení jeho rehoľnej spoločnosti: „A večný život je v tom, aby spoznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal – Ježiša Krista“ (Jn 17,3). Tieto slová túžil naplniť vo svojom živote všetkými dobrými prostriedkami, inšpirovanými láskou Ježiša Krista. |
Otec František (Ján Krstiteľ) z Kríža Jordan sa narodil 16. júna 1848 v malej bádenskej dedinke Gurtweil (Nemecko). Pri svätom krste dostal meno Ján Krstiteľ. Napriek tomu, že od mladosti vnímal svoje vnuknutie ku kňažstvu, vzhľadom na chudobu, ktorá bola častým hosťom v jeho rodinnom dome, nemohol sa ešte vtedy teologicky vzdelávať. Musel sa zaoberať rozličnými inými prácami, aby prispel rodine na živobytie. Pôsobil hlavne ako maliar a dekoratér bytov. Vďaka obrovskej pomoci svojich vychovávateľov a dobrodincov splnil si svoj sen o kňažstve až v dospelosti.
