„Pokým žije na svete čo len jediný človek, ktorý ešte nepozná a nemiluje Ježiša Krista, Spasiteľa sveta – dovtedy si nemôžeš odpočinúť.“ (O. František Maria z Kríža Jordan, Duchovný denník)

Spoločnosť Božského Spasiteľa (latinsky Societas Divini Salvatoris; skrátene SDS) je rehoľným inštitútom vytvoreným na základe pápežského zákona a založeným v Ríme 8. decembra 1881 služobníkom Božím, otcom Františkom z Kríža Jordanom (krstné meno Ján Krstiteľ). Spoločnosť bola schválená diecéznym kardinálom Lucido Parocchi dňa 5. júna 1886, povolená pápežským pochvalným dekrétom (Decretum Laudis) zo dňa 27. mája 1905 a definitívne uznanie získala dňa 25. novembra 1911. Prvé rehoľné regule boli schválené 20. marca 1922.

Zhodne s inštrukciami 2. Vatikánskeho koncilu inštitút pripravil obnovený text rehoľných regúl, ktorý bol potvrdený 8. decembra 1983.

Prvým zámerom Jána Krstiteľa Jordana bolo založiť trojstupňové spoločenstvo kňazov a laikov:

• do prvého stupňa mali patriť tí kňazi a laici, ktorí sa rozhodli viesť spoločný rehoľný život;
• do druhého stupňa mali patriť laici, ktorí by sa venovali apoštolátu prostredníctvom vedy a apoštolátu písaného slova, ale nebývali by spoločne;
• do tretieho stupňa navrhoval zaradiť tých kňazov a laikov, ktorí by žili a pôsobili vo svojom prostredí, podporujúc spoločnosť svojimi modlitbami, pokáním a propagáciou katolíckych vydavateľstiev i distribúciou ich diel.

S takouto vnútornou štruktúrou dielo otca Jordana existovalo od roku 1881 pod názvom Apoštolská vyučovacia spoločnosť a od roku 1882 pod menom Katolícka vyučovacia spoločnosť.

Po istej dobe Jordan uvažoval o požiadavkách vtedajšej Cirkvi a došiel k záveru, že jeho dielo sa musí pretvoriť na formálny rehoľný inštitút. Stalo sa tak 11. marca 1883, keď otec Jordan zložil v Bazilike svätého Petra v Ríme svoje prvé rehoľné sľuby (čistoty, chudoby a poslušnosti), prijal meno František z Kríža a preobliekol sa do rehoľného habitu.

Zmeniac charakter inštitútu, jeho zakladateľ zmenil tiež oblečenie. V prvom roku existencie spoločnosti chodievali jej členovia v tmavých habitoch s bielou šnúrou (cingulum), od roku 1884 sa začali nosiť čierne habity s čiernou šnúrou.

Spoločnosť sa rozvíjala veľmi rýchlo. V roku 1884 patrilo do rehole 17 osôb, o rok neskôr mala 32 členov. V roku 1889 ju tvorilo už 152 členov: kňazov, bratov, bohoslovcov, novicov a kandidátov. Od začiatku spoločnosť mala medzinárodný charakter.

Otec Jordan veľmi túžil po tom, aby všetci ľudia spoznali a milovali Ježiša Krista – Spasiteľa. Vo svojom Duchovnom denníku napísal: „Pokým žije na svete čo len jediný človek, ktorý ešte nepozná a nemiluje Ježiša Krista, Spasiteľa sveta – dovtedy si nemôžeš odpočinúť”. Jeho túžba sa mohla uskutočniť vďaka rýchlemu zvýšeniu počtu členov spoločnosti. Už deväť rokov po jej vzniku sa otec Jordan rozhodol založiť misiu v Assame v Indii.

V roku 1893 sa uskutočnila definitívna zmena názvu spoločnosti - doterajší názov Katolícka vyučovacia spoločnosť nahradil názov nový: Spoločnosť Božského Spasiteľa.

Tento nový názov sa ukázal byť dobrou voľbou, lebo veľmi dobre vyjadruje ducha a ciele spoločnosti vychádzajúce zo slov Ježiša Krista, Spasiteľa sveta: „A večný život je v tom, aby spoznali teba, jediného a pravého Boha, a toho, ktorého si poslal – Ježiša Krista" (Jn 17,3). Tieto slová inšpirovali zakladateľa Salvatoriánov k vytvoreniu novej rehoľnej spoločnosti v rámci katolíckej Cirkvi.